homeopatia
Homeopatia je súčasťou alternatívnej medicíny, nie je medicínsky odbor, je to liečiteľstvo.
Zakladateľom bol Samuel Christian Friedrich Hahnemann (1755-1843), od 22 rokov slobodomurár
(člen Lodge Minerva at Leipsic), ktorý bol presvedčený že "prijal homeopatiu prostredníctvom nebeských mocností".
Už od začiatku ju považoval za protiklad klasickej medicíny, ktorú úplne zavrhol. Samotný názov homeopatia mal vyjadriť, že ide o liečenie podobného podobným, teda o opak alopatie - klasickej medicíny.
V Nemecku založil homeopatickú spoločnosť.
Jeho dielo Organon, vydaný v roku 1810, považujú mnohí za „bibliu homeopatov“. Tvrdil, že choroby sú spôsobené iba narušením duchovnej sily oživujúcej ľudské telo.
Hahnemann sformuloval základné princípy homeopatie :
- princíp podobnosti - látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého u ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Ide o liečenie podobné podobným a tzv. totalita symptómov, kde liek sa vyberá na základe nie len telesných symptómov ale aj psychických charakteristík pacienta.
a princíp nekonečne malých dávok - homeopatický prípravok je tým účinnejší, čím je viac zriedený teda čím menej pôvodnej, účinnej látky obsahuje.
Tento špeciálny spôsob riedenia roztokov (označenie C - centezimálne, D - decimálne, K podľa Korsakova, CH centezimálne podľa Hahnemanna) sa vyrába s prudkým pretrepávaním, na uvoľnenie skrytej duchovnej sily, tzv. potencovanie alebo dynamizovanie.
V rámci hoemopatie existuje viacero smerov a škôl (rakúska, indická, .. ), no zhodujú sa v hlavných princípoch.
Podľa názoru niektorých je homeopatia "kráľovnou" alternatívnych metód liečby.
Homeopatikum údajne má takmer neobmedzenú životnosť za predpokladu správneho skladovania (mimo veľkého tepla a silného magnetického poľa).
Pri diagnostike sa zvykne vychádzať z metódy nazývanej “elektroakupunktúra podľa Reinharda Volla" - EAV - prístroj na meranie priechodnosti prúdu (meraného v µA) cez pokožku - elektrický odpor kože v akupunktúrnych bodoch.
Tak sa "získavajú" informácie o stave energie v meridiánoch.
U ľudí, ktorí dlhší čas brali homeopatické prípravky, sa objavujú ťažkosti
v duchovnej oblasti.
Homeopatia vraj nemá žiadne vedľajšie účinky a mnohí ju považujú za neškodnú prírodnú liečbu.
V skutočnosti však tieto "lieky" obsahujú aj ťažké kovy a jedovaté látky (ortuť, arzén) a nebezpečné látky pre ľudský organizmus (piesok, výťažky z jedovatých rastlín - napr. ľuľkovec zlomocný, strychnínovník indický, sumachovec jedovatý a iné).
Z negatívnych dôsledkov užívania homeopatík sú známe : zmeny menštruačného cyklu (k horšiemu), poruchy spánku, zhoršenie duševných a povahových symptómov, zmeny psychiky - uvoľnenie potlačovaných emócií, nárast nepokoja, agresie.
Nežiaduce účinky sa u homeopatík, na rozdiel od klasických liečiv, vo všeobecnosti nesledujú...
Prípravky s obsahom 1 aktívnej látky označujú monokomponentné, ak obsahujú viac "aktívnych" látok polykomponentné.
Autopatia je ďalším vývojovým krokom homeopatie. Využíva preparát vyrobený pomocou homeopaticky potencovanej vlastnej sliny.
"Naše sliny, v sebe obsahujú aktuálnu informáciu o stave nášho tela. Všetky informácie o nerovnováhe a problémoch organizmu, vrátane potenciálu uzdravenia."
Za zakladateľa je považovaný Mgr. Jiří Čehovský.
Homeopatiu praktizuje od roku 1980.
Vyučuje ju na pražskej Homeopatickej akadémii a prednáša na kurzoch autopatie.
